Týždeň zdravej výživy
V týždni od 16. 10. - 20. 10. 2017 sme znova viac diskutovali, tvorili, súťažili, písali, maľovali a hlavne konzumovali jedlá prospešné pre naše zdravie. Po roku sme sa opäť zapojili do súťažno - vzdelávacej aktivity Hovorme o jedle, ktorú vyhlásila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Centrum rozvoja znalostí o potravinách. Na každý pracovný deň v súťažnom týždni bola vyhlásená denná téma týkajúca sa konkrétnej potravinovej skupiny (podľa potravinovej pyramídy). Každá škola sa do súťaže zapojila tým, že si k vyhlásenej dennej téme pripravila a zrealizovala rôzne aktivity v rámci školy. Zo zrealizovaných aktivít k vyhlásenej dennej téme sme následne vypracovali súťažný príspevok.
Zaslali sme niekoľko súťažných príspevkov, ku ktorým sme vypracovali metodické listy a prezentácie. Súťažili sme vo Farebnom týždni - deti boli oblečené vo farbe zdravého jedla, ktoré mali na desiatu - v pondelok biele, v utorok červené, v stredu zelené, vo štvrtok žlté a v piatok modré. Na vyučovaní prebiehali rôzne aktivity, ktorých cieľom bolo vzdelávať deti zážitkovou formou o dôležitosti správnych stravovacích návykov a zdravej životospráve. Vyrábali sme s deťmi zdravé nátierky, maľovali, strihali a lepili do nakreslených postavičiek zdravé a nezdravé jedlá, hrali sa s kvapôčkami vody, ktorú sme očistili od baktérií, vyskúšali, aká je dôležitá voda pre naše telo. Konverzovali o jedle v angličtine, písali o tom, prečo nepatria potraviny do koša, vymýšľali zdravé recepty, hýbali sa na hodinách telocviku, súťažili v skokoch, vybrali sme sa na turistiku na Kačín. Aktivít neúrekom, deti s radosťou spolupracovali a tvorili. Našim tvorením a zážitkovým učením žili celé rodiny našich žiakov, rodičia aktívne spolupracovali.
Zapojili sme sa do projektu Hovorme o jedle, pretože chceme byť zdraví! Rozprávať o jedle, starať sa o svoje zdravie, hýbať sa budeme i naďalej, nielen počas Týždňa zdravej výživy.
Zuzana Doršicová
„Prečo potraviny nepatria do koša“
Každý pozná význam jedla pre ľudský organizmus. Z jedla čerpáme energiu a dôležité látky, preto má potrava aj svoj pôvod. Či už je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, podieľajú sa na jej príprave mnohí ľudia.
Živočíšne pre nás pripravujú farmári a hospodári na svojich farmách. Poctivo sa starajú o svoje zvieratká, kŕmia ich a ošetrujú, aby boli zdravé, lebo vedia, že mäso a mäsové výrobky sa kontrolujú, než sa dodajú do potravinových reťazcov. Ich práca je namáhavá, ale dôležitá. Taktiež veľkú starostlivosť a pozornosť venujú poľnohospodári svojim poliam, ovocinári sadom, bez ich práce by sme nemali potraviny skladajúce sa z múky, na našich stoloch by chýbala čerstvá zelenina a ovocie.
V dnešnej dobe ľudia nemajú toľko času, aby si sami dochovali zvieratá pre mäso, mlieko, alebo sa venovali záhradám, ovocným sadom. Preto som i ja vďačná tým farmárom a poľnohospodárom, že myslia na nás deti, dodávajú svoje produkty továrňam, kde pracujú i niektorí naši rodičia, ktorí sa podieľajú na výrobe mliečnych výrobkov rôzneho druhu, pečú nám chlebíky, rozličné pečivo, pripravujú mäso a mäsové výrobky na náš trh, podieľajú sa na tom, len aby nám nechýbala čerstvá zelenina a ovocie.
Koľko úsilia sa musí vynaložiť na to, aby boli všetky obchodné reťazce dostatočne zásobované. Preto si vážim všetky potraviny, lebo vidím za nimi prácu a pot ľudí, ktorí ich pre nás pripravujú. U nás doma sme ešte nevyhodili žiadne jedlo do koša, mama nakupuje s rozvahou, napíše si, čo jej do kuchyne chýba a to si dokúpi. Ak sa niečo z jedla nezje, alebo sme si nevšimli koniec záruky, zjedia to babkine sliepočky, takže sa zbytočne nič nevyhodí.
Lucia Nerádová, V. A
Veľa ľudí si neváži jedlo, lebo ho majú dostatok, nevidia za prácou úsilie tých, ktorí potraviny pre nás pripravujú. To čo nezjedia, jednoducho hodia do odpadu, nedojedený chlebík, pečivo do koša. Potravinami takýmto spôsobom by sme nemali plytvať.
Na svete je veľa detí a dospelých, ktorí trpia nedostatkom potravín a podvýživou. Najviac podvýživených detí je v Afrike, kde hladuje približne každý piaty človek. Je veľa vyspelých krajín, ktoré svoje prebytky radšej spália v spaľovni, než by sa o ne podelili s krajinami, kde je hlad. Jedlom by sa nemalo plytvať z tohto dôvodu. Na potraviny sa minie veľa peňazí. Ľudia by si mali robiť zoznam potravín, ktoré im doma chýbajú a podľa toho aj nakupovať. Nenechať sa zlákať reklamami, ktoré na nás útočia z médií, mali by nakupovať s rozvahou. Dôležité pri výbere potravín je aj to, odkiaľ pochádzajú. Mali by sme si zisťovať krajinu pôvodu, dávať prednosť produktom, ktoré sú vyrobené u nás na Slovensku, čím podporíme našich výrobcov, aby mali prácu naši ľudia.
Slovenské potraviny sú kvalitné, nedovoľme, aby boli na našich stoloch uprednostnené výrobky zo zahraničia, o ktorých vieme, že sa dodávajú na náš trh menej kvalitné ako vo svojej domovskej krajine. Vážme si to, čo doma máme. Neplytvajme zbytočne jedlom, potraviny sa dajú zúžitkovať rozumne. Ponúknime ich radšej tým, ktorým chýbajú, naučme sa i my byť dobrými hospodármi.
Michaela Beneková, VI. A
Plytvanie jedlom je jeden z najväčších problémov dnešného sveta. Tretina jedla, ktoré sa na svete vyprodukuje, skončí v smetiakoch. Jeden z problémov je pravda, že nakupujeme toho viac než potrebujeme. Necháme sa často ovplyvniť ponukou, hoci daný produkt momentálne nepotrebujeme, alebo sa necháme zlákať reklamou a chceme daný výrobok ochutnať. Z maličkosti, ktorú sme sa vybrali kúpiť, je naraz veľký nákup. Kúpili sme aj to, čo sme ani nechceli. Väčšinu potravín síce zjeme, ale čo s tými, ktoré nám zvýšia? Tu sa naskytuje náš problém. My to jedlo – produkt, jednoducho vyhodíme do odpadu alebo koša.
Nikto si pritom neuvedomuje, že s tým zároveň aj vyhadzujeme peniaze, ktoré sme za nákup minuli. Väčšina ľudí si povie: "Nevadí, kúpim si čerstvé." Takto z našej peňaženky ročne vyhodíme aj stovky eur, ale aj niekoľko kilogramov kvalitných potravín. Riešením by bolo robiť skutočne len plánované nákupy, skladajúce sa len z toho, čo nám v domácnosti chýba. Veď potraviny, ktoré nepotrebujeme alebo nestačíme zjesť, môžeme zmraziť, ovocie zavariť alebo vysušiť, čím sa ušetria a máme možnosť ich skonzumovať neskôr. Taktiež zvyšky jedál a nepoužiteľné potraviny sa dajú využiť, buď ich zjedia domáce zvieratá (napr. sliepky, prasce, králiky) , alebo ich môžeme premeniť na biologický kompost, čím nám pomôžu ako hnojivo v našich záhradkách. Pokiaľ sa nezamyslíme nad touto otázkou, tak budeme blúdiť v začarovanom kruhu.
Filip Glajšek, VII. A
Plytvanie potravinami sa dá považovať za celosvetový problém. Podľa niektorých údajov zozbieraných od roku 1974 do dnes sa odhaduje, že plytvanie potravinami vo svete sa zvýšilo o 50%. V Európe sa každý deň čoraz väčšie množstvo zdravých potravín stratí v celom potravinovom reťazci. Ročná produkcia potravinového odpadu v 27 členských štátoch je približne 89 miliónov ton, čiže 179 kg na osobu. V roku 2020 to môže byť aj 126 miliónov ton. Plytvanie potravinami má výrazný vplyv na hlad vo svete, zvýšený dopyt po potravinách a zhoršenie úrovne výživy obyvateľstva. Až pätina jedla z našich domácností, ako aj reštaurácií končí v odpade. Najväčší podiel na potravinárskom odpade má zelenina, ovocie, pekárenské výrobky spolu so zvyškami jedál a mliečnymi výrobkami. Preto radšej kupujme menej potravín, aby sme nimi zbytočne neplytvali.
Nina Mészárosová, VII. A
Mnohí ľudia si neuvedomujú, koľko sa ročne vyhodí potravín. Predpokladá sa, že počet vyhodených potravín na osobu je približne 179 kg ročne. Miesto vyhodenia by sa mnohé prebytočné potraviny mohli dať na charitu alebo na iné účely. Zvyšky jedál by sa nemuseli vyhadzovať, ale mohli by sa dávať domácim zvieratám, lebo najviac plytváme potravinami práve v domácnostiach.
Vo svete je toľko hladných ľudí a detí - sú chorí z hladu, nepoznajú mliečne výrobky, rozličné druhy chlebíka či rožkov, jedlo pripravené z čerstvej zeleniny, či voňavý koláč z ovocia. Nevedia, čo je to plytvať jedlom, lebo často hľadajú jedlo v odpadových košoch pred domácnosťami, v odpadových nádobách pred potravinovými reťazcami, kde sa vyhadzujú nepredané potraviny dennej spotreby, na smetiskách ležia rozličné druhy ovocia a zeleniny. Než by sa to ponúklo hladujúcim alebo finančne slabým rodinám za minimálnu cenu, radšej to všetko končí v odpade. My sa zobudíme a prvé, čo nám napadne je, čo si dáme na raňajky. Je ťažké si vybrať z toľkých možností, ktoré nám ponúka natrieskaná chladnička od výmyslu sveta, alebo kuchynská skrinka naplnená zdravými cereáliami, ktoré sa dajú pripraviť na niekoľko spôsobov, pekárenskými sladkými výrobkami, širokou ponukou jogurtov, syrov, mliečnych nápojov, či mäsových produktov. Nezamýšľame nad tým, odkiaľ sa to všetko zobralo, aké ľudské úsilie bolo vynaložené pri ich výrobe a dopestovaní. Berieme to všetko ako samozrejmosť. Je nám to jedno, lebo všetkého máme nadostač. Zatiaľ.
Začnime si vážiť to, čo máme, čo dopestujú a dochovajú ruky našich poľnohospodárov a farmárov, nakupujme toľko potravín, koľko sme schopní skonzumovať, neplytvajme zbytočne jedlom. Zatiaľ nás zem ešte uživí, rozdeľme sa s prebytkami, nenechajme ľudí a deti vo svete hladovať, jedlo nepatrí do koša, ale na stôl hladujúcich.
Samanta Žvachová, VIII. A
Naša planéta Zem nás obdarúva všetkým možným, hlavne však jedlom, ktorým ľudia najviac plytvajú. Neuvedomujú si, že plytvanie potravinami má negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť, a to práve na krajiny s veľkým podielom hladu a chudoby. Častou príčinou plytvania potravinami je aj nákup veľkých balení či viacero menších za zvýhodnenú cenu, k čomu nás zákazníkov láka reklama a pocit, že ušetríme.
Často sa však veľké otvorené balenie rýchlejšie pokazí, alebo aj jedlo, čo nestihneme zjesť, ktoré potom putuje do koša. Veľa ľudí je takých, že nemajú jedla dostatok a naopak, iní majú jedla, čo hrdlo ráči. Nezamýšľajú sa nad tým, keď nakupujú potraviny v obchodných reťazcoch, či toľko potravín spotrebujú, len aby ich každý videl, že na to majú.
Čo by mali robiť s prebytkami? Vždy je nejaká možnosť, ako jedlo a neskonzumované potraviny ešte použiť. Naskytujú sa takéto riešenia. Tovar, ktorý ešte nie je po záruke a balenie nie je poškodené, by sa mohol venovať rodinám, ktoré si nemôžu toľko jedla dopriať, lebo im to neumožňuje ich finančný rozpočet. Kto nemá vlastné zvieratá, môže zvyšky jedál ponúknuť tomu, kto ich má. Naša rodina dáva nedojedené jedlo do špeciálnej nádoby, ktorú potom odnesieme starým rodičom, ktorí zvyšky mäsa, starej salámy, mliečnych výrobkov po záruke dajú psom alebo mačkám, suchý chlebík, rožky zjedia zajace. Zvyšky z očistenej zeleniny a ovocia sa taktiež ujdú zajacom, šupky zo surových zemiakov starý otec uvarí a dá sliepkam. Ak sa stane, že niektoré potraviny nemôžu konzumovať zvieratá, dávame ich do kompostu, ktorý neskôr starý otec využije v záhrade ako bio hnojivo.
Ak by sa podobným spôsobom šetrilo s jedlom v každej rodine, nakupovali sa len potraviny, ktoré sa v domácnosti skutočne potrebujú, nevyhodil by sa žiadny odpad do koša, ale ponúkol sa tam, kde chovajú zvieratá, mnohým rodinám by sa ušetrili peniaze, ktoré by mohli použiť na iné účely, nerobili by zo seba škrečkov s prebytočnými zásobami.
Natália Lončeková, IX. A
