V nedeľu 31. mája 2026 sme sa s deťmi vybrali na menšiu, no o to dobrodružnejšiu turistiku do blízkej dediny Suchohrad. Naším cieľom bolo nazrieť do histórie a preskúmať jeden z unikátnych bunkrov - LI/15/A=120Z, ktorý u nás stojí už neuveriteľných 88 rokov. Tieto stavby vznikali v druhej polovici 30. rokov minulého storočia na obranu našej krajiny a dodnes sú nemými svedkami obrovského staviteľského úsilia.
Keď sme dorazili k bunkru, ktorý hrdo stojí hneď pred Suchohradom, už nás s úsmevom čakali pán Dominik Uherek, pán Erik Vaniš a pani Zita Uherková. Pán Vaniš nám hneď na úvod pútavo porozprával o tom, ako náročne sa takýto bunker staval. Deti s údivom počúvali, že robotníci museli každú jednu vzorku betónu najskôr poslať na prísnu kontrolu do laboratória a až po schválení jej pevnosti mohli pokračovať v práci. Niet divu, že táto masívna stavba váži približne 500 ton. Dozvedeli sme sa tiež, že v časoch ohrozenia sa do tohto stiesneného priestoru muselo zmestiť 7 vojakov, ktorí ho nepretržite bránili.
Potom prišiel rad na najväčšie dobrodružstvo. Po malých skupinkách sme začali vchádzať do útrob bunkra, ktorý je na rozdiel od väčšiny ostatných ropíkov dvojpodlažný (dvojposchodový). V hornom, bojovom podlaží nás čakal absolútny unikát – pevnostná strieľňa s ťažkým guľometom vzor 37. Pán Uherek ho postupne dáva do poriadku a dnes je to jediný guľomet na celom Slovensku, ktorý je kompletne zostavený v takomto pôvodnom stave aj s lafetou a zameriavacím systémom. Deti si mohli na vlastné oči pozrieť zložité mechanizmy, veľké protizávažia po stranách, vďaka ktorým sa zbraň ľahko ovládala, a dokonca aj systém na odsávanie nebezpečných splodín zo streľby. Pre malých objaviteľov to bol neskutočný zážitok.
Tí väčší odvážlivci sa odhodlali zostúpiť aj po schodíkoch do spodného podlažia. Hoci bolo prázdne, stiesnené a s nízkym stropom, v panujúcom letnom teple nás privítalo príjemným chladom. Deti si tak mohli na vlastnej koži predstaviť, ako v tomto skromnom priestore vojaci spali, oddychovali a kde mali uskladnené zásoby potravín a streliva.
Po prehliadke čakalo deti milé prekvapenie. Pani Uherková im rozdala originálny darček – pero v tvare nábojnice, ktoré im bude tento deň navždy pripomínať. Týmto im všetkým patrí jedno veľké a úprimné ĎAKUJEM, pretože pre deti pripravili zážitok, na ktorý len tak nezabudnú.
Plní dojmov sme sa po exkurzii vybrali na zaslúžené menšie občerstvenie do miestneho hostinca v Suchohrade, kde deti od pani Pellérovej dostali malinovku a pani krčmárky sladkú lízanku na doplnenie energie. Cesta domov sa už niesla v znamení veselého štebotania. Deti sa pretekali v rozprávaní o tom, aké to bolo super a s hrdosťou rozoberali, kto nazbieral odvahu a zišiel až do tajomného spodného podlažia a kto radšej zostal hore pri guľomete.
Bol to skvelý deň plný zážitkov, smiechu a hravej histórie. Ešte raz všetkým organizátorom veľmi pekne ďakujeme!
Veronika Šimkovičová