Fotoalbum

  

Fotoalbum

Fotoalbum

Fotoalbum

     Hoci sa pomaly blížil koniec roka a pred nami sa nachádzalo najťažšie obdobie ako skúšanie, písomné práce, opravovanie známok, predsa sme sa so žiakmi rozhodli zapojiť do literárnej súťaže, ktorú vyhlásilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Malackách. Žiaci 8. – 9.  ročníka si mohli vybrať z troch tém: Násilie páchané na deťoch, Násilie páchané na senioroch, Kyberšikana.

     Najprv sme každú tému spoločne formou besedy rozoberali, deti poznali mnohé príbehy z masmediálnych článkov, z televízie, internetu, takže boli  schopné získané informácie vo svojich prácach využiť a zachytiť aj neraz ťažkú prácu PZ. Žiaci ôsmeho ročníka sa rozhodli pre prácu v dvojiciach, deviataci jednotlivo. Vzniknuté poviedky sme konzultovali, doplnili a upravili po dejovej línii. Kritériá splnili dve poviedky, rozhodli sme sa ich poslať do súťaže.

Poviedka Maja – od autorky  Sabínky Zámečníkovej, žiačky IX.A triedy, získala 1. miesto

Poviedka Návšteva po dvoch rokoch – od autorov Lenky Valentovej a Adrejka Lapčíka, žiakov VIII.A, triedy získala 2. miesto

     Žiakom ďakujeme za úspešnú reprezentáciu školy, keďže sa začínajú prázdniny, želáme im príjemný oddych, aby načerpali veľa tvorivých síl!

 

Maja

(Poviedka)

     Maja je žiačkou deviateho ročníka. Je to štíhle, modrooké dievča, s dlhými gaštanovými vlasmi. Každý si ju obľúbil pre milé vystupovanie. V škole sa jej darilo, vždy mala samé jednotky. Zapájala sa do súťaží usporiadaných školou či Centrom voľného času. Doma  v detskej izbe jej viseli diplomy, v malej knihovničke stáli knihy, ktoré dostala za výborný prospech, alebo si ich doniesla zo súťaže. Rodičia z nej mali radosť.

     Maja však  najviac milovala moderné tance, chcela sa stať tanečníčkou,  preto sa prihlásila do konkurzu, v ktorom bola úspešná, a tak začala navštevovať tanečnú školu. Nerobilo jej problém po vyučovaní trikrát do týždňa sadnúť  na autobus a odviesť sa do Bratislavy. Postupne sa svojou šikovnosťou a talentom vypracovala na takú tanečníčku, že začala reprezentovať tanečnú školu, dokonca sa o nej začalo aj písať.

     To však nevedela, ako jej môže závisť spolužiačok začať jznepríjemňovať  život. Najprv to  začalo posmeškami, potom zhadzovaním vecí, schovávaním topánok. Dokonca sa jej v taške objavili plesnivé rožky. Maja si to  nevšímala, myslela si, že to spolužiačky prestane baviť a dajú jej pokoj. No bola na veľkom omyle, z jej troch najlepších kamarátok sa stali úhlavné nepriateľky. Posielali jej vulgárne lístočky, začali sa jej vysmievať aj pred chlapcami.  Často mala opľuté topánky  alebo zababranú stoličku. Začala byť z toho nešťastná. Nechcela sa nikomu sťažovať, hoci i učitelia si všimli, že býva dosť často smutná a zamyslená.

„Maja, čo je s tebou, máš nejaké problémy?“ spýtala sa jej pani učiteľka na triednickej hodine. „Nie, nemám,“ odpovedala,   „všetko je v najlepšom poriadku.“ „Ak máš problém, len povedz, vyriešime ho spoločne.“  Doma si taktiež všimli, že sa Maja zmenila, zostala uzavretá, strápená. No nesťažovala sa, hoci sa rodičia snažili zistiť príčinu, nezverila sa ani staršej sestre Katke, gymnazistke, s ktorou si tak veľmi rozumela.  Situácia sa ešte zhoršila, keď jej začali na mobil chodiť vyhrážky a urážky typu „skapeš, ty sviňa,“  znevažujúce výsmešné  obrázky o sebe našla aj na facebooku. Dievčatá ich rozosielali kde komu.

     Keď prišla Maja do školy, ozývali sa jej posmešky za chrbtom. Nemohla to už ďalej psychicky znášať. Mobil jej vyzváňal každú chvíľu, ba aj v noci, Maja ho začala vypínať. Raz ho do rúk chytila Katka, lebo Maji prišla správa, otvorila ju a zostala zhrozená z toho, čo tam všetko našla.  Pustila si internet, otvorila facebook a dostala šok.

     Keď rodičia prišli domov z práce, poukazovala im, čo všetko našla. Večer spolu čakali, kedy príde Maja z tanečnej. Ešte nebola ani poriadne prezlečená, už ju začali spovedať. Vtedy Maja s plačom priznala, že takto sa trápi už dlho, spomenula mená spolužiačok. 

     Na druhý deň otec oznámil triednej učiteľke, že Maja nepríde na vyučovanie, lebo pôjdu na políciu. Zobral dcérin mobil aj notebook.  Polícia predmety zaistila ako dôkazový materiál. Predvolali si rodičov dotyčných spolužiačok, ktorí  zostali prekvapení, ale aj zaskočení z konania dievčat. Polícia navštívila aj danú školu,  dievčatá vypočuli, najprv zapierali, ale po ukázaní  mobilu a dôkazového  materiálu sa priznali.

   Polícia ich skutok označila ako trestný čin kyberšikany.  Potrestané boli aj riaditeľom školy, zo správania dostali tú najhoršiu známku – štvorku.  Tá im bude svietiť i na prihláške na strednú školu. Môžu si spytovať svedomie, či im to stálo za to, všetko pre závisť, že je niekto lepší ako ony.  Maja sa rozhodla zo školy odísť, teraz  cestuje každý deň so sestrou Katkou do Bratislavy. Prestúpila na inú školu, našla si nových spolužiakov a dobré priateľky. Pomaly zabúda na prežité utrpenie a opäť je z nej milé dievča, ktoré si každý obľúbi.  

                                                                                                                                                           Sabína Zámečníková, IX.A

 

Návšteva po dvoch rokoch

(Poviedka)

     Bol pekný deň ako každý iný. Prišiel som zo školy a mama mi hneď oznámila, že jej volal môj otec.  Vravel jej, že chce, aby som k nemu prišiel, lebo ma vraj dlho nevidel.  Nemal som s tým žiadny problém, hoci sa otec dlho neozýval. Bol som zverený matke, takže ma to netrápilo, lebo keď som mal desať rokov, rodičia sa rozviedli a s mamou  sme sa od otca odsťahovali, takže som si od jeho kriku a nadávok odvykol.

   Sám som bol zvedavý, ako po tých dvoch rokoch, čo sme sa nevideli, vyzerá. Nastúpil som na osmičku, po troch zastávkach som vystúpil na Nevädzovej ulici. Trocha sa to tu zmenilo. „Čau, čo tu ty robíš na našom konci?“ ozvalo sa mi za chrbtom. Obzrel som sa a čo vidím, moja spolužiačka Marika. Prekvapene som sa na ňu pozrel. „Ty tu bývaš?“ vypotil som zo seba. „ To si myslím, človeče, ale kde sa ty tu berieš?“  Rozmýšľal som, čo povedať. Mám ju zasvätiť do problému, alebo klamať. Nakoniec som sa rozhodol pre prvú možnosť. „ Idem navštíviť otca po dvoch rokoch.“ Prekvapene na mňa pozrela. „Veď si nikdy nespomínal, že býva na mojom konci," povedala prekvapene  spolužiačka. „No, vieš, nebolo sa čím chváliť.“ „ V ktorom činžiaku býva?“ „Na päťke.“ „To je náhoda, veď tam bývam i ja, ešte mi povedz, že na druhom poschodí, zasmiala sa. „Nie, je to o poschodie vyššie, aspoň si myslím.“ „No to ma podrž, tak pán Takáč je tvoj otec? Ten predsa býva nad nami“. Pozrel som na Mariku, ktorá sa zatvárila trocha kyslo. „Musím sa ti priznať, že v našom vchode nie je príliš obľúbený.“  „Prečo?“ vyzvedal som prekvapene. Videl som na jej tvári, že rozmýšľa, ako mi to má povedať. „ Neuraz sa, ale chodia za ním čudné baby a chlapi, dávaj si pozor na neho, aj keď je to tvoj otec, veď ste sa dva roky nevideli.“ Zasmial som sa: „Čo sa zmenil na obludu?!“ „To nie, veď sám uvidíš a posúdiš,“ povedala Marika,  „ľudia sa menia.“ „Pozri a sme tu, vidíš to otvorené okno dokorán?“ „Áno.“ „Tak tam býva tvoj otec, to je tretie poschodie,  pod ním je moja detská izba.“ „Vidíš, tvoj otec práve fajčí na balkóne, asi ťa netrpezlivo čaká. Vieš čo, choď popredu, nech nás nevidí spolu.“    

     Rozlúčil som sa s Marikou, ktorá spomalila krok. Prešiel som popri kvetinovom záhone vedľa chodníka a otvoril som vchodové dvere. Vstúpil som do chodby, ovanul ma ťažko opísateľný vzduch. Po schodoch som vystúpil na tretie poschodie a zazvonil som na prostredné dvere. Asi po dvoch minútach sa dvere otvorili a ja som stál oproti chlapovi, ktorý mal byť mojím otcom. Chvíľu sme jeden na druhého prekvapene pozerali. Otec, chlap, ktorý mi otvoril, vyzeral oveľa staršie, ako som si ho pamätal. Jeho tvár bola popretkávaná jemnými vráskami, hlavne okolo očí a kútikov úst, vlasy mal mierne prešedivelé.  „No, Peter, ani by som ťa nepoznal, ty si teda vyrástol. Poď ďalej a urob si pohodlie!“ Vošiel som do bytu, všade bol cítiť cigaretový dym. Otec mal pekne zariadené, dalo by sa povedať, že prepychovejšie ako my s mamou. „Tak ,kámo, hovor, ako sa máš, čo nového, pochváľ sa.“ Jeho úsmev bol akýsi úlisný, zreničky očí mal rozšírene. Neviem prečo, ale pocítil som akýsi odpor, no nedal som na sebe nič poznať. Porozprával som mu ako sa mi darí, aké koníčky mám, čo robím vo voľnom čase a že je nám s mamou pri skromnosti dobre. Otec počúval, občas sa uškrnul, alebo nepríjemne zasmial. „A čo baby, máš už nejakú, taký frajer, ako ty ich musí mať na každý prst aspoň desať?“ vybľafol na mňa. „Nie, nemám, mama hovorí, že na také pletky mám ešte čas, prvoradá je škola.“ "Somariny, to ona vždy trepala," povedal otec s hnevom. „Pozri, ja si žijem ako kráľ, nechceš bývať so mnou, nič by ti nechýbalo? Peňazí mám dosť, mohol by si mať všetko, o čo by si ma požiadal, veď vidíš, žijem si v blahobyte. Na, daj si jednu so mnou!“ Vytiahol zo škatuľky cigaretu a ponúkol mi ju. „Dúfam, že nie si srab, ale správny chlap. Vieš, koľko takých frajerov ako ty za mnou chodí a otravuje? Veľakrát nemám ani toľko marihuanových cigariet v zásobe. Keby len to, musím sa dobre oháňať, aby som zohnal fajnový tovar.“  „Snáď im nepredávaš marihuanu a drogy?“ neveriacky som sa spýtal otca. „Počuj, mladý a ty v akom svete žiješ? Nebuď sraľo, vyskúšaj a uvidíš!“ „Vieš, otec, neprišiel som, aby si ma ponúkal takýmto smradom, z ktorého ma začína bolieť hlava. Pusť ma, poď mi odomknúť, chcem ísť domov.“ Otec sa len tomu nepríčetne zasmial. „Nepustím, kým si jednu nepotiahneš.“ Začal som mu hlasno nadávať. „ Poviem to na teba mame,“ kričal som, „už nikdy k tebe neprídem.“ Otec vyskočil, schytil ma obomi rukami a začal so mnou lomcovať. „Ak nebudeš držať papuľu,“ reval, „ uvidíš, čo ti urobím, nielen tebe, ale aj tej suke, ktorá je tvojou materou!“ Snažil som sa mu s krikom vytrhnúť a utiecť, ale nemal som ako. Zrazu som dostal takú facku, že som spadol. Cítil som niečo sladkasté v ústach. Chodbou zaznel zvonček a búchanie na dvere. Ako vo sne som počul: „Tu Polícia SR, otvorte, lebo vyrazíme dvere! Počítame do päť!“ Otec sa postavil, zahrešil a pobral sa otvoriť dvere. Všetko sa strhlo tak rýchlo, nemal som ani tušenia, kto ich zavolal. Policajti vošli dnu, otcovi dali putá, mňa posadili do kresla, mokrou vreckovkou mi jeden z nich utrel krvavé pery. Začali prezerať otcov byt, videl som, že brali voľajaké škatuľky, bolo ich dosť. „Konečne máme aj dôkazový materiál,“ povedal jeden z nich. „Chlapče, čo tu robíš?“ spýtali sa ma. „Prišiel som po dvoch rokoch k otcovi na návštevu.“ „ No, ďakujem pekne, za takú návštevu,“ prekvapene na mňa pozrel mladý policajt. „Ako je možné, že ste prišli?“ neveriacky som sa spýtal. „Volalo nám jedno dievčatko, že z tohto bytu sa ozýva krik a buchot, my musíme každé oznámenie preveriť. Zoberieme ťa však so sebou, treba spísať výpoveď a zavolať tvojej mame, aby vedela, čo sa stalo.“ Odviezli nás každého zvlášť na policajnú stanicu.

     Mama, keď sa dozvedela, čo sa stalo, bola zhrozená, nikdy by nás oboch nenapadlo, že z otca sa stal taký zlý človek.  Zaprisahal som sa, že ho už nikdy viac nechcem vidieť a Marike, spolužiačke, som poďakoval za duchaprítomnosť, že mi pomohla v tejto ťažkej chvíli a zavolala políciu.

 

                                                                                                                                       Lenka Valentová, Andrej Lapčík, VIII.A

 

Mgr. Božena Višvaderová

Fotoalbum

     Dňa 26.6.2017 sa uskutočnil výlet triedy IX.A. Deviataci spolu s vyučujúcou sa skoro ráno vybrali na vlakovú stanicu v Záhorskej Vsi a prvé cieľové mesto bolo Hlohovec, kde navštívili planetárium s výkladom Zo života hviezd. Deti sa dozvedeli niečo o našom vesmíre, vesmírnej sústave, nahliadli na nočnú oblohu plnú hviezd v každom ročnom období. Videli súhvezdia a krásne pohyby planét. Na záver exkurzie v planetáriu mali možnosť vidieť Slnko z ďalekohľadu. V Hlohovci sme si vychutnali aj výhľad na elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.

     Z Hlohovca sme sa po ceste naspäť zastavili v meste Trnava, kde sme mali možnosť navštíviť futbalový štadión Antona Malatinského. Absolvovali sme prehliadku interiéru spomínaného štadióna, kde mali žiaci možnosť vidieť aj byť prítomní v šatniach hráčov, v ich relax a chill-out zóne, mali možnosť vstúpiť do súkromnej kaplnky hráčov. Taktiež boli vo VIP zóne a priamo na ihrisku štadióna, kde sedeli na stoličkách trénerov. Nášmu žiakovi Samovi sa podarilo urobiť si selfie s jedným z jeho futbalových idolov. Výlet sme zakončili hodinovým rozchodom, kde si žiaci samozrejme kúpili niečo pre seba a vybrali sme sa domov.

     Ďakujem, deviataci, za super zážitky a za spoločné chvíle :)!

Bc. Kristína Vicenová

Fotoalbum

Fotoalbum

     Koniec školského roka si tretiaci s pani učiteľkami Trstenskou a Pláštikovou spestrili exkurziou do detského centra Farbičky v Malackách. V utorok 27.6.2017 sa deti vyšantili na rôznych šmykľavkách a preliezkách v interiérovom ihrisku, na trampolínach, skákacích nafukovacích atrakciách, stolnom vzdušnom hokeji a iných detských hrách v príjemných klimatizovaných priestoroch celého detského centra. Po odchode z centra si pochutili na výbornej zmrzline a ovocnej ľadovej triešti.

     Deti si príjemné chvíle na exkurzii veľmi užili, pretože ju dostali ako odmenu za ich celoročné úspechy a výborné výsledky nielen vo vzdelávaní ale aj v ostatných školských i mimoškolských aktivitách - za víťazstvo v zbere papiera, v súťaži o najkrajšie políčko, najkrajšiu triedu i najlepšiu dochádzku na 1. stupni ako i úspešné zapájanie sa do vedomostnej aktivity Stroj na jednotky.

     Všetkým tretiakom úprimne blahoželáme a tešíme sa na ďalší úspešný školský rok! Ale ešte predtým ... HURÁ, PRÁZDNINY!

     Celú exkurziu mali žiaci financovanú z odmeny za zber papiera, triedneho fondu a odmeny za Stroj na jednotky.

Mgr. Alena Pláštiková

Fotoalbum

     Ochrana života a zdravia (OZO) sa v základných školách realizuje prostredníctvom jednotlivých učebných predmetov, ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – účelových cvičení. Snahou je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. K tomu je potrebné poskytnúť žiakom teoretické vedomosti, praktické poznatky, pomôcť im osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane.

     Vyškoliť ich v poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života nám pomáha p. Novák, záchranár zo záchrannej služby, s ktorým sme riešili mimoriadne udalosti, v ktorých sa môžu ocitnúť. V praktických ukážkach predviedol žiakom rôzne druhy ošetrovania zlomenín, zastavenia krvácania, reagoval na ich otázky ohľadom úrazov.

     Hasiči z Dobrovoľného hasičského zboru Záhorská Ves predviedli a popísali hasičskú techniku a výstroj, spôsob jeho použitia, postup pri nahlasovaní požiaru. Deti si mohli vyskúšať ich výstroj a hasenie požiaru vodou. Demonštratívne ukážky našich hasičov pôsobili autenticky a my im vyjadrujeme veľké poďakovanie a tešíme sa na ďalšie stretnutia!

PaedDr. Renáta Beneková

Fotoalbum

     Žiaci špeciálnej triedy s pani učiteľkami sa v piatok 16.6.2017 zúčastnili exkurzie v neziskovej organizácii „Vstúpte", pre mentálne postihnutých klientov v Malackách.

     Po príchode na miesto nás hostitelia srdečne privítali a previedli po budove. Naším prvým zastavením bol suterén, kde bola chránená dielňa. Hlavným materiálom bola práca s hlinou, z ktorej ručne vyrábali keramické misky, dlaždice, anjelov a tabuľky na dom s popisným číslom. Tieto výrobky sa vypaľovali v keramickej peci. Na poschodí sa nachádzali šatne so skrinkami. Na každej skrinke bola fotografia klienta. V ďalšej časti sme vstúpili do krásnej bielej miestnosti s názvom Snoezelen. Tu sa nachádzala masážna posteľ, zrkadlá, svetielka, olejové stĺpiky a hrala relaxačno–meditačná hudba. Miestnosť slúži na zrakovú, sluchovú, ale aj psychickú relaxáciu. Chodby boli vyzdobené veľkými čierno-bielymi obrazmi. Na týchto obrazoch boli klienti zobrazení za známe osobnosti, ako je Jackie Sparrow a kráľovná Alžbeta II. Z týchto fotografií bol zhotovený kalendár. V hornej časti sme sa presunuli do krajčírskej dielne s názvom Kreatívna dielnička, kde sa zo zvyškov látky šijú zvieratá, ako sú mačičky, sliepočky a predmety so súčasnou tematikou. V dennej miestnosti maľujú na sklenené zaváraninové fľaše jesennú tematiku. Poháre môžu slúžiť na sušené hríby, slivky a bylinky. Naše dievčatá si vyskúšali výrobu náramkov. Chlapci sa porozprávali o futbale. Ponúkli nás občerstvením a dohodli sme sa na ďalšom stretnutí. Naša Andrejka im zaspievala a zatancovala. Naše deti boli obdarené krásnym hlineným srdiečkom ich vlastnej výroby.

     No a ešte pri odchode nesmela chýbať spoločná fotografia s pani Vallovou a jej dcérkou Vierkou. Tak už nám neostávalo nič iné, ako zakončiť náš výlet dobrou zmrzlinou.

     Ďakujeme za krásne chvíle, ktoré sme mohli prežiť, pani riaditeľke zariadenia Kataríne Martincovej!

Mgr. Iveta Gombárová

Magdaléna Uhrincová

     Nebýva zvykom, aby deti prichádzali do školy vo večerných hodinách. A predsa sme to zažili. V piatok 16. 6. 2017 sa o 18.00 h otvorila pre deti škola. Namiesto školských tašiek s knihami si priniesli spacáky, deky, vankúšiky a dobrú náladu.

     Po príchode detí sme využili hneď počasie, keďže celý deň bol striedavo upršaný, išli sme von, kde sme mali nachystanú prekážkovú dráhu. Všetky deti ju hravo zvládli. Keďže začalo opäť pršať, utekali sme do školy a pokračovali v športových aktivitách. Po namáhavých činnostiach si treba aj oddýchnuť. Deti si vyrábali indiánske čelenky a riešili  správu pomocou tajného písma. Asi o pol deviatej sme s deťmi išli von. Tu ich čakala opekačka. Skôr než sa zapálil oheň, sme deťom vysvetlili, aký význam mal oheň pre indiánov a ako to fungovalo (príbeh nám prezradil pán školník). Tie isté pravidlá sme dohodli s deťmi a začala opekačka. Pri tom sa deti vyšantili na školskom ihrisku, zahrali si futbal. Trocha nás pootravovali aj komáre. Po skončení opekania a uhasení ohňa sme sa vrátili späť do školy. Nasledoval nočný pochod po škole a tradičné hľadanie pokladu. Deti máme samozrejme šikovné a poklad našli. Dostali malé občerstvenie, ktoré im pripravili rodičia. A nastala najočakávanejšia časť celého programu - spanie. Spali sme v telocvični. Každý si našiel miesto a išli sme spať. 

     Ráno p. učiteľka Hájek pripravila rozcvičku s hudbou. Deti sa pomaly budili a pridávali sa k tancovaniu. Poobliekali sa, pobalili a naraňajkovali. Nakoniec každé dieťa dostalo Pamätný list za odvahu a sladkosť. O 8.00 h ráno poodchádzali domov.

     Deti odchádzali spokojné a plné nových zážitkov a presne o to nám išlo. Dozorkonajúce pani učiteľky boli pp. Hájek, Pláštiková a Šimkovičová. Rodičom ďakujem za občerstvenie a svetelné efekty!

Veronika Šimkovičová

Fotoalbum

     Riaditeľka školy oznamuje, že podľa § 150 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove  a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 10 vyhlášky MŠ SR č. 231/2009 Z. z. o organizácii školského roka na základných školách, stredných školách, na základných umeleckých školách, na odborných učilištiach a jazykových školách v znení vyhlášky č. 518/2010 Z. z. poskytuje z organizačných dôvodov žiakom Základnej školy, Hlavná 31, 900 65 Záhorská Ves riaditeľské voľno dňa 23. júna 2017.

     Vedúca ŠJ pri ZŠ oznamuje, že variť sa bude len pre dôchodcov.

Fotoalbum

     V piatok 9.6.2017 sa uskutočnilo v Kine Záhoran v Malackách vyhodnotenie a odovzdávanie cien víťazom súťaží a olympiád v školskom roku 2016/2017. Ceny odovzdával primátor Malaciek Juraj Říha, hostia a predsedovia olympiád. Túto slávnostnú chvíľu spestril kultúrny program a pre deti bolo pripravené malé občerstvenie.
Ocenenie získali : 
- ŠKD v súťaži tvorivosti "Zázraky z odpadu"  za práce: "Strom"
                                                                                        "Kaktus"
   Ceny prevzali druháci Filip Kňaze, Sofia Valentovičová, Matej Varga a tretiačky Lucia Brezinová a Viktória Olejková.
- Vanesa Zemanová, VIII.A vo výtvarnej súťaži " Príroda okolo nás"
- Stanislav Nechala, VI.A za 3. miesto v okresnom kole Biologickej olympiády, Projekt s posterom, kategória D
- Martin Glajšek, VI.A za 3. miesto v okresnom kole Biologickej olympiády, Teoreticko-praktická časť, kategória D

Všetkým oceneným a víťazom blahoželáme a prajeme veľa úspechov v ďalšom školskom roku.

Mgr. Renáta Nechalová

Fotoalbum

     Riaditeľstvo ZŠ Záhorská Ves ďakuje pánovi Vladovi Bínovi, ml. za dar v podobe drevených hranolov, ktoré nám zatiaľ pomôžu riešiť havarijný stav stropu v suteréne pod telocvičňou.

RŠ

     V stredu (7.6.2017) sa žiaci našej základnej školy zúčastnili stolnotenisového turnaja v Rakúsku. V Gänserndorfe sa stretlo celkovo 32 súťažiacich, medzi ktorými boli 6 naši žiaci: Martin Jánský, Lenka Valentová, Stanislav Pavešic, Patrik Pavol Marguš, Martinka Kiseľová a Matej Brezina.

Turnaj bol vynikajúco zorganizovaný a stretlo sa na ňom množstvo dobrých stolnotenisových hráčov. Nestratili sa medzi nimi ani naši žiaci, keď v niektorých zápasoch dokázali hrať minimálne vyrovnanú partiu so súpermi.

Rakúskej škole v Gänserndorfe sa chceme poďakovať za pozvanie na turnaj a tešíme sa na budúci ročník tohto turnaja.

Mgr. Michal Baboľ

Fotoalbum

     Žiaci prvého stupňa absolvovali praktický výcvik na mobilnom dopravnom ihrisku na školskom dvore. Pod vedením inštruktora si žiaci zopakovali význam dopravných značiek, pravidlá cestnej premávky. Inštruktor oboznámil žiakov s konkrétnymi dopravnými situáciami na križovatke, hlavnej ceste a kruhovom objazde. Vysvetlil žiakom, ako by sa mali správať na ceste, na chodníku a ako by mali používať dopravný prostriedok. Inštruktor rozdelil žiakov na dve skupiny. Chlapci boli chodci, ktorí sa snažili bezpečne prechádzať cez križovatku riadenú semaforom. Dievčatá jazdili na kolobežkách po hlavnej ceste, vedľajšej ceste a kruhovom objazde. Ihrisko bolo vybavené prenosnými dopravnými značkami, svetelným semaforom a rôznymi prekážkami.

     Žiakom sa akcia páčila, odchádzali plní dojmov a zážitkov. Obohatení novými vedomosťami, ktoré si prenesú do praktického života.

Mgr. Iveta Gombárová

Fotoalbum

     Majitelia Drogérie ICE BEACH v Záhorskej Vsi sa držia filozofie, ktorú si stanovili pri sprevádzkovaní predajne, a to: Nákupom v predajni podporíte deti!

     Už druhýkrát naša škola dostala sponzorský dar od spomínanej firmy. Za hotovosť z prvého poukazu sme zakúpili nástenky a sumou z druhého poukazu nainštalujeme exteriérovú posilňovňu, ktorú sme získali prostredníctvom projektu.

     Majiteľom predajne v mene našich žiakov srdečne ďakujeme!

RŠ

Fotoalbum

     Najlepším liekom na pomaly ubúdajúce sily v školskej práci je určite pobyt v krásnej prírode  s nadobúdaním vedomostí zážitkovou formou. O tom, aká je slovenská príroda prekrásna a hádam najkrajšia v tomto období, sa presvedčili naše školské detičky pri absolvovaní Školy v prírode v Chate Homôlka v Strážovských vrchoch.

     Pobyt sa niesol v znamení vyučovania hravou formou, pozorovania prírody všetkými zmyslami, zábavy, smiechu, radosti z pohybu a oddychu. Deťom sa rátalo spoločné bývanie, ranná rozcvička formou tanca, dopoludňajšie turistické pochody do okolitých vrchov. Bol tu čas na všetko, nikto sa nikam neponáhľal, bol čas prezrieť si každého chrobáčika, motýlika, vypočuť spev vtákov, pozorovať stromy, kríky, rastlinky, pestrofarebné kvietky, vyblázniť sa na obrovskej zelenej lúke alebo si ľahnúť do mäkkej trávičky a tichučko oddychovať. Zážitkom bola návšteva sklára vo Valaskej Belej. V sklárskom skanzene ujo Peter deťom predviedol, ako sa fúka, tvaruje a zdobí sklo. Pomocou sklárskej píšťale dokázal vyrobiť zvieratká, srdiečka, náhrdelníky, džbániky. Mnohé z nich putovali s deťmi na pamiatku domov. Popoludňajší čas bol venovaný aktivitám s animátormi, ktorí pripravili pre deti množstvo zábavných i poučných aktivít - vymýšľali podľa záujmov logo skupiny, zdramatizovali povesti okolitých hradov a zámkov, športovali na SORIKO - olympiáde, samozrejme nechýbala opekačka s kultúrnym programom, zoznamovací večierok a záverečná diskotéka.

     Celý pobyt umocňovalo prekrásne slnečné počasie, ktoré všetkým zúčastneným umožnilo spoznať ďalší kút nášho rozprávkového Slovenska.

Zuzana Doršicová

Fotoalbum

     Medzinárodný deň detí sa stáva príležitosťou pripraviť v tento deň pre deti taký program, ktorému sa potešia nielen žiaci I. stupňa, ale i tí, ktorí si myslia, že sú už dostatočne veľkí, a vraj ich už nič neprekvapí. Ale boli na veľkom omyle.

     Exkurzia na Letisko Kuchyňa zaujala aj žiakov II. stupňa. Využili sme túto akciu, ktorá sa každoročne teší veľkej obľube u veľkých i malých obdivovateľoch. Kuchyňa je malé letisko, ktoré slúži na tréning streľby s cvičnou muníciou, nachádzajú sa tu lietadlá, ktoré pripomínajú viac-menej slávu zašlých čias, niektoré čakajú, že raz ich zrekonštruujú a poslúžia pri výcviku parašutistov.

     Po príchode na letisko, kde nás už čakali členovia posádky a po privítaní, si nás rozdelili do 4 skupín, aby sa nám jednotliví členovia posádky mohli lepšie venovať. V prvom rade deti i nás, učiteľky, pomaľovali maskovacími bojovými farbami, že sme pripomínali Rambov alebo indiánov na vojenskej výprave, čomu sa hlavne tie menšie deti nesmierne potešili.

     Samozrejme, ako inak, chlapcov si získali ukážky zbraní, mnohí si ich poťažkali, ale i vyskúšali, či to boli revolvery, cvičné granáty, samopaly, ľahký guľomet, pancierovú päsť, ochranné vesty, prilby. Srdcia detí si získalo i staršie lietadlo, ktoré slúžilo na prepravu rozličného vojenského materiálu, ale i na výcvik výsadkárov. Každý si chcel vyskúšať kabínku pilotov, sadnúť si na malú chvíľku do nej a predstaviť si, že práve on je tým pilotom, ktorý má na starosti celé osadenstvo lietadla a ich životy.

     Veľmi poučná a dôležitá bola i inštruktáž vojenských záchranárov. Ukážky prvej pomoci, jednotlivé pomôcky, ktoré slúžia na záchranu života vojakov v boji, čo všetko musia mať vojaci pri sebe, aby mohli pomôcť sebe alebo zranenému kamarátovi.

     Prehliadka sanitky, záchranného vozidla a vojenského nákladného auta zaujala malých i veľkých, hlavne keď si mohli do vojenského auta vliezť, prípadne sadnúť za volant.

     Obhliadku sme zavŕšili prehliadkou požiarnej techniky. Krásne hasičské auto lákalo pozornosť našich detí, ktoré pracujú v hasičskom krúžku. Aj tu mali možnosť skúsiť si výzbroj, ktorá slúži pri hasení požiarov.

     Najväčšiu radosť z auta mali deti I. stupňa, keď im predviedli hasenie vodou. Mnohé deti si vyskúšali spŕšku chladnej vody, lebo bolo veľmi teplo. Nechali na seba padať chladné kvapky vody, z čoho mali obrovskú radosť. Menej sa tomu však potešili p. učiteľky.

     Po obhliadke letiska a poďakovaní členom vojenskej posádky, že nám umožnili spolu s nimi prežiť MDD, sme spokojní, opálení i mierne unavení nastúpili do autobusov a vrátili sa domov pred školu.

     Touto cestou ďakujeme všetkým sponzorom, ktorí nám prispeli sladkosťami do balíčkov pre deti, taktiež ďakujeme za finančné príspevky na zaplatenie autobusov, čím sme mohli s deťmi prežiť krásny a plnohodnotný sviatok MDD:

Firma Printing International, Ing. Jaroslav Slovák

Firma Aplitec

Firma Bowix

Firma Siloking

Firma Berto

Firma Nafta

Firma Frikas

Jednota COOP

Pani Kvaššayová

Pani Katka Búdová

 

Mgr. Božena Višvaderová

Fotoalbum